12 odpovedí pre tých,
ktorí sa chcú dozvedieť niečo o esperante
Obsah
1. Čo je to esperanto?
2. Koľko ľudí na celom svete hovorí esperantom?
3. Ako medzinárodný jazyk už máme angličtinu, naozaj potrebujeme nový jazyk?
4. Je možné mať žijúci jazyk bez národa a národného územia?
5. Je zámerom esperanta, aby nahradilo všetky existujúce jazyky?
6. Nie je rozsiahle zavedenie esperanta utópia? Tá myšlienka sa zdá neuveriteľná.
7. Dnes pozorujeme rastúci záujem o dialekty. Nie je to v protiklade s ideou esperanta?
8. Ak každý národ použije esperanto svojím vlastným spôsobom, čo ak sa jazyk rozštiepi?
9. Nie je esperanto umelý jazyk a preto neprirodzený?
10. Prečo sa vyskytujú negatívne vyjadrenia významných ľudí o esperante?
11. Je možné používať esperanto v debatách na vysokej úrovni, v poézií a k vyjadreniu pocitov?
12. Prečo sa učiť esperanto? Ako je možné tento jazyk použiť?
Esperanto je užitočný komunikačný prostriedok pre ľudí rôznych jazykov.
Svet sa stáva stále viac medzinárodným. Ľudia, peniaze a tovar sa pohybujú stále slobodnejšie. Keďže však ľudia hovoria rozličnými jazykmi, ktoré nie je práve ľahké sa naučiť, myšlienky sa až tak slobodne pohybovať nemôžu. Riešením je esperanto, ktoré veľmi dobre prekonáva jazykové bariéry. Ten, kto sa učí esperanto, môže povedať: "Som otvorený svetu."
2. Koľko ľudí na celom svete hovorí esperantom?
Dostatočne veľa na to, aby sme už dnes mohli cítiť "chuť" reálneho medzinárodného spoločenstva. Neexistuje, žiaľ, spôsob, akým by sa zistilo, koľko ľudí v skutočnosti hovorí esperantom, rovnako ako je nemožné zistiť, koľko ľudí rozumie latinsky alebo, mimo Číny, čínsky. Počet sa pravdepodobne pohybuje medzi 50 000 a 2 000 000. V každom prípade, esperantistov je dosť a bývajú v najrôznejších častiach sveta, takže môžu rozvíjať rastúcu medzinárodnú kultúru.
3. Ako medzinárodný jazyk už máme angličtinu, naozaj potrebujeme nový jazyk?
Nové kultúry vytvárajú nové jazyky. Medzinárodná kultúra nie je výnimkou.
Angličtina je čarovný jazyk, práve tak ako každý iný jazyk v rámci svojej kultúry. Je však skutočne "medzinárodná"? Tri podnety na premýšľanie:
A) Žiadna z početných medzištátnych a medzivládnych organizácií (OSN, EU alebo Interpol) nepoužíva len anglický jazyk a to samé platí pre väčšinu medzinárodných nevládnych organizácií. Faktom je, že OSN a EU boli viackrát nútené zvýšiť počet oficiálnych jazykov.
B) Názor, že angličtinu využijeme všade na svete, je len ilúziou. Návšteva v Južnej Amerike, regiónoch Afriky, kde sa hovorí okrem iného i francúzsky, v Rusku, Číne, Japonsku atď. jasne ukazuje, že sa jedná naozaj len o ilúziu, ak sa pokúsime komunikovať s ľuďmi na inom mieste než vo veľkých hoteloch, letiskách a pod. V Európe dokonca často nie je možné používať angličtinu a ak to aj možné je, rad tém je značne obmedzený.
C) Veľa Japoncov a Číňanov sa angličtinu učí desať rokov v škole a napriek tomu prevažná časť jazyk dobre neovláda. Len málo Európanov dosiahne po mnohých rokoch štúdia angličtiny úroveň rodeného hovoriaceho. Esperanto sa však môže po relatívne krátkom štúdiu a praxi stať jayzkom, ktorý pociťujeme ako "svoj vlastný jazyk".
4. Je možné mať žijúci jazyk bez národa a národného územia?
Áno. Čo nie je možné, je živý jazyk bez ľudského spoločenstva, ktoré ho používa, miluje a stará sa oň, ale toto spoločenstvo môže byť niečo iné ako národ a môže byť rozšírené na celej zemeguli. Latinčina bola v stredoveku živý jazyk bez národa: profesor z Cambridge, Kolína alebo Prahy vyučoval vtedy v Paríži v latinčine a nikomu to neprišlo čudné. Spoločenstvo používateľov esperanta sa podobá národu, ku ktorému patria ľudia zo všetkých národov, ktoré si zachovajú svoju vlastnú identitu, ale pridajú jej novú, identitu "ľudstva". Môžeme povedať, že esperanto má národ, ktorý je potenciálne národom celej planéty.
Jazyku nedáva život farba pleti alebo raňajšie zvyky, ale vôľa komunikovať. A že taká vôľa existuje, dokazuje napr. internet, ktorý zažil v posledných rokoch obrovský rozmach. Tento vývoj umožnilo len pochopenie, že počítače používajú pri vzájomnom komunikovaní rovnaký kód, t. j. jazyk, nezávisle od toho, či sú zo sveta Macintosh, Windows alebo Linux. Tento vývoj je predsa logický. Prečo by tá istá logika neplatila pre ľudí s rôznymi kultúrami a jazykmi?
5. Je zámerom esperanta, aby nahradilo všetky existujúce jazyky?
Vôbec nie. Esperanto je určitou obranou na právo existencie všetkých jazykov.
Jednou z mnohých výhod esperanta je to, že to nie je národný jazyk, ale jazyk, ktorý ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi používajú na výmenu myšlienok, názorov alebo na vyjadrenie svojich pocitov. Esperanto predsa nie je konkurenciou pre národné alebo regionálne jazyky, ale naopak - bojuje proti utláčaniu jazykov, s ktorým sa dnes často stretávame.
Okrem toho, možnosť priameho osobného kontaktu s ľuďmi z rôznych kultúr je pravdepodobne tou najefektívnejšou metódou, ako zažiť a obohatiť sa kultúrnou a ľudskou rôznorodosťou, ktorá nás obklopuje. Také zážitky často popdorujú záujem o iné jazyky a kultúry.
Mnohí ľudia učiaci sa esperanto pocítia pýchu: "Áno, dokážem sa naučiť cudzí jazyk!" a mnohí neskôr začnú študovať nejaký národný alebo regionálny jazyk. Veľa esperantistov sa nezaujíma len o esperanto, ale aj o cudzie jazyky a kultúry všeobecne.
6. Nie je rozsiahle zavedenie esperanta utópia? Tá myšlienka sa zdá neuveriteľná.
Každý dôležitý a užitočný pokrok je zrealizovaná utópia. Len ten, kto by už teraz poznal budúci vývoj, by mohol povedať, čo je utópia a čo nie. Ale kto napríklad v máji 1989 mohol predpovedať pád Berlínskeho múru a rozpad Sovietskeho zväzu? Ľudia naozaj nie sú schopní predpovedať budúcnosť. V mnohých vedecko-fantastických románoch by neexistovali zložité situácie, keby postavy nemali mobil. Tie už dnes nie sú ničím nezvyčajným, to však autori v minulosti nevedeli. Nie je teda technický vývoj veľká utópia, ktorá sa zrealizovala a stále realizuje?
Esperanto je dnes oveľa viac než utópia. Je to efektívna ponuka, výsledok 120-ročného používania, na všetkých kontinentoch a vo všetkých oblastiach života.
Komunikačné problémy v medzinárodnom styku potrebujú riešenie. Niekedy si ľudia myslia, že "problém vždy bol a vždy bude", ale v dejinách nájdeme veľa príkladov vyriešených problémov. Je vari nemysliteľné, že úspešne vyriešime aj tento problém?
Faktom je, že mnohým esperantistom nezáleží na tom, či niekedy príde k rozsiahlemu zavedeniu esperanta alebo nie. Jednoducho sa tešia z používania jazyka a svetového spoločenstva, ktoré ho obklopuje, napr. v korešpondencii, pri cestovaní alebo hudbe.
7. Dnes pozorujeme rastúci záujem o dialekty. Nie je to v protiklade s ideou esperanta?
Paradoxné je, že záujem o dialekty sa uberá rovnakým smerom ako záujem o esperanto.
Dialektami sme často schopní lepšie vyjadriť myšlienky alebo opísať vzťahy, ktoré sa viažu k určitej spoločnosti, často veľmi malej. Rovnako aj medzinárodný jazyk esperanto je viac vhodný na vyjadrenie toho, čo sa neviaže ani na národnú, ani na dialektovú kultúru, ale toho, čo je spoločné pre všetkých ľudí. Ideálne by bolo, keby každý človek ovládal tri jazyky a mal tri identity: miestnu, národnú/regionálnu a celosvetovú. Skúsenosti ukazujú, že tieto tri identity môžu byť spolu v harmónii. Obyvateľ Colmaru (Francúzsko), ktorý doma rozpráva nemeckým alsaským dialektom, ovláda národný jazyk (francúzštinu) a okrem toho používa v styku s ostatným svetom Esperanto, cíti sa súčasne Alsasom, Francúzom aj obyvateľom sveta a pravdepodobne má aj bohatší kultúrny život ako ten Francúz, ktorý ovláda len francúzštinu.
8. Ak každý národ použije esperanto svojím vlastným spôsobom, čo ak sa jazyk rozštiepi?
Keď sa jazyk rozštiepi, je to znak, že ľudia alebo nechcú, alebo nemôžu byť vo vzájomnom kontakte. Latinčina sa používala na rozdiahlom území a napriek tomu po mnohé storočia ostala jednotná. Až po páde Rímskej ríše a následnej strate kontaktov sa latinčina rozpadla a vznikli románske jazyky.
Rozvoj vedy a techniky už našiel odpoveď na otázku, či môžeme byť vo vzájomnom vzťahu - satelity, počítačové siete, mobily, masové komunikačné prostriedky, vlaky, lietadlá, autá... A esperanto samo osebe je silným vyjadrením želania ľudí byť v priamom kontakte s ostatnými.
9. Nie je esperanto umelý jazyk a preto neprirodzený?
Každý jazyk je produktom ľudskej tvorivosti. Veľa vecí a predmetov, ktoré považujeme za prírodné - chlieb, ruže, prasce, psy - sú v skutočnosti tiež výsledkom použitia ľudskej tvorivosti na prírodu.
Základná štruktúra esperanta vznikla výberom a zjemňovaním čŕt, ktoré sa vývojom objavili v rôznych "prirodzených " jazykoch. Následne, esperanto pôsobí dojmom úplne prirodzeného jazyka. Tento dojem prirodzenosti je spôsobeným aj faktom, že esperanto rešpektuje viac ako väčšina z jazykov prirodzenú schopnosť ľudského mozgu generalizovať významové znaky na celý jazyk. V mnohých jazykoch je jedno špeciálne slovo pre pojem "pli bona" (viac dobrý = lepší). Ale deti v tom jazyku zo začiatku používajú dvojslovný výraz "pli bona", lebo spozorovali význam "viac" vo výrazoch "pli juna", "pli forta" atď. a generalizujú to tiež na "bona". Len opravovanie zo strany rodičov a učiteľov, alebo sklon lepšie napodobniť okolie ich núti nahradiť túto prirodzenú formu formou správnou, ktorá je normálna v tomto jazyku. Rovnako je to pri všetkých nepravidelnostiach. Sú jazyky, v ktorých na vyjadrenie "vzal" používajú zvyčajný systém (napr. pridanie, alebo modifikovanie koncovky), ale menia samohlásku vnútri slovesa. Aj v tom prípade môžeme konštatovať, že deti, alebo cudzinci prirodzene zo začiatku používajú všeobecný prostriedok na formovanie minulého času a nie hneď sa prispôsobia nepravidelnému tvaru. Takéto ťažkosti sú oveľa zriedkavejšie v Esperante.
Pozoruhodná bola pri "narodení" esperanta skutočnosť, že iniciátorovi jazyka (L. L. Zamenhof) sa podarilo vytvoriť podmienky na to, aby sa jazyk stal živým, ak ho ľudia používajú na vzájomnú komunikáciu. To sa aj stalo a používaním sa projekt pretransformoval na živý jazyk. Čo zasadil jeden neznámy varšavský očný lekár roku 1887 vo fome malej brožúrky, to naozaj nebolo viac ako len semienko. Semienko, ktoré našlo vhodnú pôdu v podobe ľudí túžiacich po jazyku, pomocou ktorého by ľahšie prekonali jazykové bariéry, a ktoré sa v tejto pôde prirodzene vyvinulo na živý jazyk.
Hoci "semeno" esperanta bolo zasadené jedinou osobou, jazyk sa vyvíja rovnako ako sa používaním vyvíjajú ostatné jazyky. Hoci základ vždy zostane rovnaký (je predstavený v knihe Fundamento de Esperanto), jazyk má teraz mnohé slová a výrazy, ktoré pred sto rokmi nemal. Teda esperanto sa obohatilo a ďalej sa obohacuje. Vývoj jazyka sleduje a dokumentuje Akademio de Esperanto.
10. Prečo sa vyskytujú negatívne vyjadrenia významných ľudí o esperante?
Tí, ktorí najlepšie chápu komplexnosť jazyka, sú lingvisti. Možno práve preto toľkí z nich, iste kompetentní ľudia, nemôžu veriť, že Esperanto môže fungovať ako úplný, živý jazyk, a teda byť hodný pozornosti a výskumu.
Jazyk je niečo tak zložité a jemné, že vznik skutočného, bohatého, živého jazyka založeného na projekte jedného mladého muža (Zamenhof mal 27 rokov, keď po vyše desaťročnej práci zverejnil esperanto) sa nám javí ako niečo nepredstaviteľné. Skepticizmus je prirodzený. Ale pozorovaním skutočnosti zistíme, že esperanto je zvlášť vhodné pre medzinárodnú komunikáciu.
11. Je možné používať esperanto v debatách na vysokej úrovni, v poézií a k vyjadreniu pocitov?
Áno. Poézia sa nachádzala už v prvej brožúrke o esperante ktorá vyšla v roku 1887. Pravidelne vychádzajú nové zbierky básní a veľa klasických básní je preložených do esperanta.
Skutočnosť, že existujú kvalitné esperantské preklady Leibnizovej Monadológie, Shakespearových Sonetov, mnohých dielov komiksu Tintinove dobrodružstvá od Hergé, Pána prsteňov od Tolkiena, diel Hladná skala od R. Tagore, Denník blázna od Lu Sün, preklady Biblie, Koránu, Konfuciových Rozpráv a mnohých básnických diel dokazuje, že esperanto je vhodné pre literárnu tvorbu.
Diskusia získava jasnosť, prehľadnosť a kvalitu vtedy, keď sa všetci môžu vyjadrovať v svojom jazyku v ktorom cítia, že ho dobre ovládajú, a keď poslucháči môžu hneď pochopiť to, čo sa hovorí, pre to že aj oni sa cítia doma v používanom jazyku. Toto dokazujú široké skúsenosti každoročných Univerzálnych Kongresov, seminárov na vedecké témy, letných univerzít, ktoré sa uskutočňujú každoročne a kde vyučovanie, diskusie a rozhovory na chodbách sa uskutočňujú v Esperante.
História hovorí o mnohých ľuďoch z rôznych častí sveta, ktorí vyjadrili svoje city prostredníctvom esperanta, či už v knihách, piesňach, básňach alebo počas stretnutí s inými ľuďmi. Kto sa zúčastnil života v esperantskom kolektíve, ten vie, že v esperante je možné uraziť niekoho, ostro diskutovať, ale aj vyjadriť solidaritu, svoju účasť v utrpení iných, rovnako i najhlbšiu lásku.
12. Prečo sa učiť esperanto? Ako je možné tento jazyk použiť?
Ak sa zaujímate o esperanto a chceli by ste sa dozvedieť viac o tom, ako tento jazyk používať, naštívte http://lernu.net/enkonduko. Tam nájdete viacero odpovedí na otázky "Prečo sa učiť esperanto?", "Ako používať tento jazyk?" a pod.