Claude Piron

Ďalšie odpovede pre toho,
kto má skeptický názor na esperanto


Obsah


1. "Esperanto má korene v západnej kultúrnej sfére a je svojím Základom pevne spojené s kultúrou, aká bola v 19. storočí."

2. "To tiež definuje hranice jeho neutrality, spravodlivosti, demokratickosti a vhodnosti v súčasnom svete."

3. "Už nie je napríklad vhodná jeho patriarchálna štruktúra."

4. "Nebolo by lepšie vytvoriť nový spravodlivejší jazyk na medzinárodnú komunikáciu?"



1. "Esperanto má korene v západnej kultúrnej sfére a je svojím Základom pevne spojené s kultúrou, aká bola v 19. storočí."


Určite je spojenie medzi reálnym, skutočne používaným esperantom a Fundamento, ale toto spojenie vôbec nie je rigidné. 95% z používateľov nepozná Fundamento a nič si z toho nerobí. "Fundamento" má malý vplyv, ako vidieť, ak skúmame vývoj jazyka. Jeho vplyv je v podstate nepriamy, napríklad prostredníctvom učebníc a gramatík ktoré sú väčšinou písané ľuďmi ktorí sa dobre zoznámili s Fundamentom.


Áno, esperanto má korene v západnej kultúrnej sfére. Alebo správnejšie vo východoeurópskej: západniarsto je úplne "západné", vonkajšie. Podľa mňa, vzťah esperanta k svojim európskym koreňom sa podobá na vzťah haitskej kreolčiny k jej koreňom vo francúzštine. Hoci takmer celá slovná zásoba má korene v indoeurópskych jazykoch. Je obrovský rozdiel medzi koreňmi a zrelou rastlinou.


Ďalej, Zamenhof jasne a právom povedal, že on navrhol jazyk vytvorený nie podľa európskeho modelu. Toto hovorí v Unua Libro:


"...každé slovo sa nachádza vždy a výlučne v jednej konštantnej forme, teda v takej forme, v ktorej je vytlačené v slovníku. A rôzne gramatické formy, vzájomné vzťahy medzi slovami a pod. sú vyjadrené spojením nezmenených slov. Ale preto že podobná konštrukcia jazyka je cudzia pre európske národy a prispôsobiť sa jej by bolo pre nich ťažké, preto som prispôsobil toto rozčlenenie jazyka duchu európskych jazykov tak, že ak sa niekto učí môj jazyk podľa učebnice, neprečítajúc si predtým úvod (ktorý je pre študenta celkom nepotrebný), - ani nepredpokladá, že stavba tohto jazyka sa niečím líši od stavby jeho materského jazyka"


Neskoršie vysvetľuje, že fratino pozostáva z troch SLOV: frat, in, o. To je typicky čínsky spôsob uvažovania. Z citovaného textu sa jasne javí, že Zamenhof zámerne vytvoril neeurópsky jazyk so všetkými črtami tzv. izolujúceho (analytického) jazyka. Vetou: "rôzne gramatické formy, vzájomné vzťahy medzi slovami, atd. sa vyjadrujú spojením slov bez ich ohýbania" definujeme kritérium analytického jazyka.


Pravdepodobne sa divíte, že pre Zamenhofa také jazykové prvky ako o a in sú slová. Podľa môjho názoru použil tieto termíny na zvýraznenie, že jazyk pozostáva z nemeniteľných blokov, ktoré sa môžu pridať k sebe bez toho, aby sa uskutočnila zmena formy vo vnútri takéhoto bloku (takéto modifikácie sú časté v západných jazykoch, napr. v angličtine: "foot > feet"; "come > came"). Môj dojem je, že niekde videl opis čínštiny, aj s príkladmi, možno mal v rukách dokonca aj čínsku gramatiku a konštatoval, že takáto konštrukcia jazyka má mnoho výhod. Na jednej strane pre perfektnú pravidelnosť, na druhej strane pre ľahkosť, ktorá umožňuje vyjadriť komplexné pojmy kombináciou jednoduchých slov. Teda, v devätnástom storočí texty o čínštine, založené na písaní bez ohľadu na hovorený jazyk, všeobecne použil termín „slovo“, keď sa fakticky jednalo o základné nemeniteľné bloky, z ktorých jazyk pozostáva. Dnes sa takéto bloky nazývajú morfémy.


Skutočne, duch esperanta vôbec nie je európsky. V žiadnom európskom jazyku sa nedá vyjadriť rovnaká osoba toľkými rôznymi vetami ako li iris kongreson trajne, kongresen li trajnis, li iris al la kongreso per trajno, pertrajne li veturis kongresen,li trajne alkongresis, ktp. Túto výrazovú variabilitu umožňuje fakt, že morfémy sú úplne nemenné a bez obmedzenia kombinovateľné. To je črta, ktorú má esperanto spoločnú s čínštinou. K pozoruhodnému vývoju jazyka prispeli - okrem mnohých Maďarov počas obdobia "budapeštskej školy" - mnohí Číňania, Japonci a Kórejci. Výrazy ako la nova ponto longas unu kilometron, aŭ Unesko ree rezolucias favore al Esperanto, nájdené v čínskych e-publikáciach, vôbec nezodpovedajú mentálnym a jazykovým zvykom západnej kultúrnej sféry. Dokonca aj v angličtine, v ktorej sa dajú ľahko vytvoriť z podstatných mien slovesá a naopak, nie je možné použiť pojem "dlhý", alebo "rezolúcia" ako sloveso.


Podľa mojich vedomostí len do esperanta je možné doslovne preložiť štvorslovné napomenutie otcom a synom dobre hrať svoju úlohu v rodine. Teda štyrmi slovami, s podobnou poetickou a stručnou formou ako v čínskom origináli: Patro patru, filu fil'. Jediný preklad, ktorý som našiel v angličtine je: Let the fathers be fathers and the sons sons. Vo francúzštine: Que le père agisse en père, le fils en fils. Tieto sú oveľa vzdialenejšie od originálu než esperantský preklad, nie len formou, ale tiež významom: sú príliš presné. Tento jednoduchý preklad ukazuje, že európske korene jazyka mu nerobia prekážky vo funkcií interkultúrneho mostu.


2. "To tiež definuje hranice jeho neutrality, spravodlivosti, demokratickosti a vhodnosti v súčasnom svete."


Áno, určite, dobré vlastnosti esperanta sú limitované. Nikto netvrdí, že je to perfektný nástroj na medzinárodnú komunikáciu. Esperantisti len upozorňujú na to, že v súčasnosti je to najmenej zlý, alebo najmenej nevhodný nástroj. Nie je dokonale neutrálny, dokonale spravodlivý, dokonale demokratický, dokonale vhodný. Ale ak rezignujeme na túžbu o niečo absolútne a realisticky prijmeme, že na tejto planéte je všetko nedokonalé, prídeme k záveru, že esperanto je, relatívne - a vo veľkej miere - podľa týchto kritérií, najlepší medzinárodný komunikačný nástroj. Ak ho zavrhneme ako nedostatočne dokonalé, čo nám zostane? Sme odsúdení používať ešte menej uspokojivé systémy! Či si niekto myslí, že napríklad angličtina je viac neutrálna, viac spravodlivá, viac demokratická a viac vhodná? Ak áno, rád by som videl akými argumentmi a faktami budete brániť tento názor.


Ak porovnáme skutočnosť akým spôsobom sa v súčasnosti riešia (alebo pokúšajú riešiť), jazykové vzťahy medzi ľuďmi rôznych jazykov, dá sa povedať, že je nastáva najmä týchto šesť situácií:


1. úplná neschopnosť komunikovať
2. minimálne komunikovanie afaziálneho typu (koktavé, sekavé, zle artikulované používanie ovládaného jazyka, pokúšajúc sa pomôcť gestami, výrazom tváre, atď.);
3."broken English" (od minimálneho fungovania v 2 do najlepšieho fungovania v 3 je celá škála stupňov účinnosti);
4. dobrá, kvalitná angličtina;
5. používanie neanglického jazyka viac-menej dobre ovládaného komunikujúcim (prípad častý v Afrike)
6. súčasné tlmočenie a prekladanie;
7. Esperanto.


Porovnajte v praxi týchto sedem spôsobov medzinárodnej komunikácie, a budete konštatovať, že v pomere k neutralite, spravodlivosti, demokratickosti a vhodnosti esperanto obrovsky prevyšuje všetky ostatné.


*Nie je celkom neutrálne, ale je neutrálnejšie než angličtina a iné národné jazyky, z ktorých žiadny nie je bez politických, ekonomických, alebo nacionalistických prídavkov.


*Nie je celkom vhodné, ale podľa mojej skúsenosti s rôznymi systémami medzikultúrnej a medzinárodnej komunikácie, je najmenej nevhodný zo všetkých, predovšetkým než angličtina, ktorej nepresnosť, ne koherentnosť a výslovnosť, ťažká pre väčšinu národov, sa stáva zle prispôsobená úlohe uľahčiť medzikultúrnu komunikáciu


*Nie je celkom spravodlivé: aby východo-ázijec dosiahol dobrú funkčnú úroveň, podľa mojej kalkulácie on potrebuje štvornásobne viac času než západniar; ale oveľa viac vyžaduje angličtina, ktorú väčšina Ázijcov nikdy neovláda na dobrej úrovni. Ak potrebuje človek 200 hodín, aby dobre zvládol esperanto a 5000, aby ovládal angličtinu na rovnakej úrovni, viac spravodlivosti je vo svete, ktorý komunikuje v esperante. Okrem toho systém, v ktorom sa všetci musia usilovať, je spravodlivejší než systém v ktorom menšina privilegovaných vôbec nevydáva mentálnu energiu a predsa nezaslúžene užíva prevahu v používaní jazykovej "zbrane".


*Nie je úplne demokratické, ale necháva oveľa viac slobody, je demokratickejšie než iné systémy. Iné medzinárodne používané jazyky sú diktátorské: požadujú, aby sa myšlienky vyjadrovali podľa ich štruktúry a nie inej. Napríklad v angličtine povedať he helps to me je chybou, kým v nemčine "on mi pomáha" (er hilft mir) je jediná správna forma, rovnako ako v ruštine (он мне помогает); vo francúzštine použiť anglickú, alebo nemeckú štruktúru a povedať il aide moi, alebo il aide à moi, by bolo smiešne. Ten fakt, že v esperante sa môže povedať rovnako li helpas min (anglická štruktúra), li min helpas (francúzka štruktúra), alebo li helpas al mi (nemecká štruktúra) dáva pocit slobody vo vyjadrovaní, ktorá podľa môjho názoru viac rešpektuje princípy demokratickosti. Čím sú štruktúry menej pevné, tým viac sa vyhneme riziku chyby a teda sa vyhneme aj výsmechu, alebo pocitu poníženosti.


*Je spravodlivejšie a demokratickejšie aj tým, že pri jeho zvládnutí hrá väčšiu úlohu inteligencia, než reflexné tvorenie a pamäť. Tým sa zmenšuje rozdiel medzi ľuďmi vzhľadom na šance dobre ho ovládať. Európske jazyky obsahujú veľa voľných foriem, ktoré sa nedajú vydedukovať, ale len viacmenje namáhavo, mnohonásobným opakovaním, je možné si ich zafixovať v pamäti (a po niekoľkých rokoch zabudnúť). Pre Číňana je ľahšie naučiť sa, že我是 wo shi, 你是 ni shi, 他是 ta shi je v esperante mi estas, vi estas, li estas než si zapamätať I am, you are, he is. Rovnako je potrebné menej mentálnej energie na odvodenie mi > mia, ŝi > ŝia, rovnako ako v čínštien 我 wo >我的 wode, 她 ta > 她的 tade než si zapamätať formulácie, ktoré spolu nesúvisia ako I - my - mine; she - her - hers. Je ľahšie vytvoriť eksterlandano (čínsky 外国人 waiguoren) z ekster (čínsky 外wai), land (国 guo) a ano (人ren) než musieť si zapamätať nesúvisiace foreigner. Tak isto aj pri sérií horse / mare/ colt/ stallion šance nenájsť v mysli slovo, keď ho potrebujeme, je väčšia než pri sérií ĉevalo, ĉevalino, ĉevalido, virĉevalo (prípadne čínsky 马 ma, 母马 muma, 小马 xiaoma, 公马 gungma; porovnajte tiež, na jednej strane, ox /cow / calf / bull, a na druhej strane bovo > bovino > bovido > virbovo, čínsky: 牛 niu > 母牛 muniu > 小牛 xiaoniu > 公牛 gongniu).


Kvôli menšej záťaži na pamäť, ktorá sa týka stoviek tisícok jazykových prvkov, esperanto sa dá naučiť oveľa rýchlejšie než iné jazyky a ľahšie sa udrží v pamäti. Okrem toho aj pocit jazykovej pohody je väčší v prostredí esperantsky hovoriacich, než v prostredí používajúcom iný systém. Ľudia sa cítia viac rešpektovaní. Cítiť, že jazyk bol vytvorený pre človeka, aby umožnil medziľudskú komunikáciu a nie aby človek bol nútený prispôsobiť sa jazyku, to znamená svojvoľným vrtochom prapredkov v dotyčnom jazyku.


Pre toto všetko sa esperanto približuje k nedosiahnuteľnému ideálu neutrality, spravodlivosti, demokratickosti a vhodnosti. Ak stojíme pred mnohými voľbami, či nám múdrosť nehovorí vybrať najlepšiu, aj keď nie je ideálna?


Medzinárodné vzťahy sa veľmi rýchlo zintenzívňujú. Napríklad počet prisťahovaných pracovníkov v priebehu 30 rokov vzrástol zo 75 miliónov na 200 miliónov. Rozumné organizovanie spoločnosti požaduje, aby sa boli posudzované z pohľadu efektivity a nákladov, ale tiež aj z hľadiska spravodlivosti, rôzne spôsoby medzikultúrnej komunikácie - hlavne angličtina a esperanto - a aby sa vybrala najvhodnejšia. Veľké množstvo ľudí, ktorí trpia frustráciou pre neschopnosť sa dohovoriť, si zaslúžia viac pozornosti ako sa im venuje.


3. "Už nie je napríklad vhodná jeho patriarchálna štruktúra."


Naozaj má esperanto patriarchálnu štruktúru? Určite nie viac ako iné, v medzinárodných vzťahoch dnes používané jazyky. Ak by esperanto nemalo korene v žijúcich jazykoch, nebolo poznačené miestom a časom svojho zrodenia, kritizovali by ho, že je to abstraktný, neživý produkt laboratória. Za veľa v svojom duchu vďačí miestu a času zrodenia. Ale práve preto má životnosť, dušu, vlastnú atmosféru, čo iné projekty medzinárodných jazykov nikdy nezískali. A to je psychologická výhoda, lebo používajúc ho, máte pocit, že používate normálny ľudský jazyk a nie kód.


Ale nech je to akokoľvek, nechápem prečo patriarchálne korene esperanta, ak naozaj existujú, by ho robili menej vhodným medzinárodným jazykom než je angličtina (latinčina, alebo japončina...)A či aj tie nemajú patriarchálnu štruktúru? Opäť zdôrazňujem, že nemá zmysel hľadať dokonalý jazyk. Svet potrebuje jazyk schopný skutočne vyliečiť ľudí z afázie, ku ktorej teraz odsudzuje väčšinu ľudí nútených komunikovať s ľuďmi hovoriacimi inými jazykmi celosvetové používanie angličtiny.


Esperanto je jediný jazyk, u ktorého je objektívne dokázané, že relatívne rýchlo lieči ľudí z viac-menej afazického spôsobu komunikácie, ktorý charakterizuje súčasné medzinárodné vzťahy založené na používaní angličtiny (alebo na systémoch ako súčasné tlmočenie, v ktorom je veľkej časti účastníkov diskusie vnútene hovoriť iným jazykom než vlastným).


4. "Nebolo by lepšie vytvoriť nový spravodlivejší jazyk na medzinárodnú komunikáciu?"


Vychádzam z veľmi praktického bodu: aký výber majú ľudia teraz? Namiesto toho, aby sa za referenčný základ zobral ideálny jazyk, ktorý neexistuje, my porovnávame esperanto s komunikačnými prostriedkami, ktoré sú k dispozícii v praxi. Tiež do úvahy berieme osud nezápadných národov. To je pre mňa veľmi dôležité, ako všetci mohli cítiť, ktorí niekedy čítali môj článok „Západný dialekt“, alebo moju knihu „Dobrý jazyk“. Ale konštatujem, že „nezápadniari“ si nevyberajú esperanto, oni musia buď celkom rezignovať na priame medzinárodné kontakty, alebo skúsiť sa učiť angličtinu. Tá obsahuje nedobré, príliš západné črty esperanta vo veľmi, naozaj veľmi veľkej miere, fakticky v takom stupni, že len málopočetná elita z týchto národov (aspoň vo východnej Ázií) sa dokáže naučiť jazyk tak, aby boli schopní efektívne komunikovať. Esperanto prináša pozoruhodne lepšie výsledky. Pozbieral som mnohé svedectvá od východoázijcov, ktorí sa učili aj angličtinu aj esperanto. Oni jednomyseľne konštatujú, že dosiahnuť dobrú úroveň v esperante vyžaduje oveľa menej námahy a času než v angličtine.


Z toho vyvodzujem, že tak dlho, kým iný, lepší všeobecný komunikačný jazyk nie je ustanovený a nežije, svet s esperantom je spravodlivejší, komfortnejší, príjemnejší, ako svet bez esperanta, pre tých ktorí musia komunikovať medzi národmi.


Skutočne myslím nielen na dospelých - hoci moja súčasná práca s utečencami mi umožnila spoznať množstvo komplikácií, ktoré neexistencia jazyka spôsobuje - myslím aj na ľudí, ktorí musia medzinárodne komunikovať, ale aj na milióny a milióny mladých na celom svete, ktorým sú do mozgov vtĺkané mnohé nesúrodosti angličtiny, ktorú nikdy nebudú ovládať, ale ak by sa učili esperanto, šance niekedy ho ovládať, po menej frustrujúcej námahe, sú oveľa väčšia. Také obrovské investovanie mentálnej energie do podniku určenému väčšinou k nezdaru je absurdné. Takto spoločnosť nevynakladá rozumne svoje peniaze a nervovú energiu národa.


Preto sa mi zdá vhodné upovedomiť ľudstvo o tom, že esperanto je lepšie riešenie, aj keď nie je celkom ideálne. Veľa mu k tomu chýba. A aj keď táto činnosť bude trvať niekoľko storočí, je hodno bojovať proti otroctvu, aj keď jeho eliminácia sa zdala neuskutočniteľná a keď sa pokroky v tomto smere ukázali odzbrojujúco pomalé. Pochopiteľne, aktivity pre esperanto by neboli možné, ak by sa redukovali len k tomuto ideálu. Okrem splnenia ideálnej vízie, stoja za povšimnutie tiež mnohé potešenia, ktoré tento jazyk už teraz prináša tým, ktorí sa ho učili.


Čo sa týka dokonalejšieho jazyka, nie len na jeho oživenie je potrebné najmenej jedno storočie všestranného celosvetového používania po jeho publikovaní, ale bez ideologického základu porovnateľného s tým, ktorý Zamenhof dal esperantu, má malé šance stať sa živým jazykom a získať pre seba nevyhnutnú sociálnu základňu. Aspoň z esperantom sa tento proces uskutočnil a jazyk je teraz pripravený k používaniu.