Jazyková výzva
Prepis z video ukážky s originálnym názvom: "The language challenge" by Claude Piron
s podtitulom: "Facing up to reality" ("Tvárou v tvár realite")
Dobrý deň!
Možno som priveľmi sebavedomý, ak sa odvažujem osloviť vás v angličtine, jazyku, ktorý pre mňa vždy bude cudzí. Ale som vďačný za túto príležitosť preukázať moje skúsenosti na poli jazykov, a dúfam, že budete zhovievaví, ak moje používanie angličtiny nedosahuje úroveň, ktorú očakávate.
Pracoval som v mnohých medzinárodných organizáciách po celom svete. Takže viem, z vnútra, ako komunikácia funguje rovnako počas veľkých zhromaždení a v malých pracovných skupinách, ako aj v každodennom kontakte s obyvateľmi. Moja cesta k jazykovej problematike je možno netradičná, pretože od detských rokov rozprávam esperantom.
Esperanto je medzinárodný jazyk, ktorý sa vyvíja na základoch projektu, ktorý v Poľsku spustil jeden mladý muž v roku 1887. Rozšírilo sa po celom svete. Používajú ho ľudia vo viac ako 120 krajinách. Masovokomunikačné prostriedky, politici, väčšina jazykovedcov, a „ľudia na ulici“ ho celkom ignorujú, esperanto však žije a je každodenne používané časťou obyvateľov Zeme. Mnohí si myslia, že jazykový problém vyrieši angličtina. Nie je to pravda. Rodení anglicky hovoriaci tvoria iba 5 % svetovej populácie, a ostatní, schopní používať ho na dobrej úrovni, predstavujú ďalších 5 %. V Európe, s výnimkou Británie, nedokáže 90 % obyvateľov porozumieť jednoduchému úryvku z každodennej angličtiny. Keď priemerný Poliak a priemerný Talian, Kórejčan alebo Portugalec, diskutujú v angličtine, pôsobia ako afazici. Akoby ich postihla mozgová porážka a centrum jazyka v mozgu bolo poškodené. Sústavne hľadajú v pamäti potrebné slová. Ich výslovnosť je hrozná. Gestikulujú, aby nahradili nedostatok slov. Potrebujú niekoľko opakovaní, aby porozumeli a často sa jednoducho vzdajú, pretože snaha vyjadriť sa v málo zvládnutom jazyku berie priveľa energie. Angličtinu však študovali šesť alebo sedem rokov, štyri alebo päť hodín každý týždeň. Vyučovanie angličtiny je hrozné mrhanie, a príčinou nie sú zlé pomôcky a nepripravení učitelia, ale angličtina nie je prispôsobená požiadavkám medzinárodnej komunikácie.
Zúčastnil som sa stoviek medzinárodných zasadnutí v angličtine, stoviek so simultánnym tlmočením, a stoviek v esperante. Jedinými skutočne živými, jedinými s rovnocennou účasťou všetkých, jedinými, počas ktorých sú ľudia skutočne spontánni, a cítia sa prirodzene, sú esperantské.
Štruktúra esperanta je taká, že forma, ktorá sa v mysli prirodzene ponúka, je správna. Šesť mesiacov esperanta vás dovedie na komunikačnú úroveň, ktorú by ste nedosiahli za šesť rokov v inom jazyku, vrátane angličtiny. Esperanto skutočne šetrí náklady, najmä ak do nich zarátate aj vynaloženú námahu a čas. Hovoril som v esperante s obyvateľmi vo viac ako 50 krajinách, od Japonska po Brazíliu, od Holandska po Uzbekistan. Vždy sa mi to veľmi páčilo. V esperante môžete byť sám sebou. V angličtine musia ne-rodení hovoriaci napodobňovať cudzie vzory, hoci vedia, že ich nikdy nezvládnu perfektne. Esperanto je zázračné v tom, že môžete zachovať svoju výslovnosť, svoj slovosled, a stále vám všetci rozumejú, a nikto sa necíti smiešny, ponížený, alebo jednoducho cudzí. Napríklad myšlienku „Učil som sa to veľmi rýchlo“, možno povedať podľa pôvodu takto: [poznámka: v tejto časti viacerými prízvukmi a s rôznym slovosledom povie túto vetu v esperante].
Storočie používania dokázalo, že tieto rozdiely vôbec neprekážajú vo vzájomnom porozumení. Ako bývalý prekladateľ OSN, môžem dosvedčiť, že esperanto je vynikajúci jazyk na preklad. Je presnejšie ako angličtina, a lepšie sa hodí na právnické a vedecké texty. Je dobre prispôsobené humoru a poézii, a je zvlášť vhodné na vyjadrenie citov a emócií, pretože formy, ktoré sa spontánne formujú v mysli, nikdy nemusia byť brzdené výnimkami, zložitou gramatikou, alebo nedostatočne súdržným systémom odvodzovania. Ak v esperante viete povedať „mesiac“, nemusíte sa učiť „mesačný“. Slovo si vytvorite sami: luno (mesiac, moon) => luna (mesačný, lunar). Rovnako ako urbo (mesto, city) => urba (mestský, urban), jaro (rok, year) => jara (ročný, annual). Táto možnosť slobodne skladať časti s pevným významom, vlastnosť, ktorú má esperanto spoločné s čínštinou, poskytuje bohatú a rozsiahlu slovnú zásobu, bez vysokých nárokov na pamäť.
Od roku 1985 neprešiel ani jediný deň bez používania esperanta na medzinárodnom kongrese, konferencii, alebo inom stretnutí niekde vo svete. Je často používané na internete, a jestvuje esperantská verzia Google, alebo Wikipédie. Politická vôľa posunúť ho vpred, by ľudstvo vyliečila z afázie, ktorá sa prejavuje u väčšiny z nás v kontakte s cudzincom. Ak by sa štáty rozhodli koordinovane organizovať vyučovanie esperanta vo všetkých školách sveta, spolu s odporúčaním pre dospelých venovať sa mu 10 minút každý deň počas 3 mesiacov, 10 minút, to je menej ako potrebujete na vylúštenie krížovky alebo sudoku, to by spustilo lavínový efekt, ktorý by časom úplne zmenil jazykovú panorámu našej planéty. Každý by si zachoval svoju materčinu, zároveň by však získal praktický nástroj na komunikáciu s človekom odkiaľkoľvek. Bolo by viac spravodlivosti pre všetky národy, lepšie porozumenie vo všetkých oblastiach, a omnoho lepšie využitie peňazí daňových poplatníkov. Ekonóm François Grin vypočítal, že ak by Európa prijala esperanto, ušetrila by 25 miliárd euro každoročne, t. j. každoročnú úsporu 35 miliárd amerických dolárov. Nestálo by za to seriózne zvážiť tieto fakty a konať na ich základe?
Ďakujem za pozornosť.